motto, ktoré mi utkvelo v pamäti a ovplyvnilo viac ako si možno sama priznám. ak môže náš život zmeniť fakt, že nestihneme vlak, ktorým denne cestujeme z práce, čo potom s rozhodnutiami ktoré vykonáme cielene ? dáme telefónne číslo a tak i šancu mužovi, ktorého roky odmietame, či zmeníme školu a odsťahujeme sa do inej krajiny…
ja som od začiatku roka urobila obe rozhodnutia a z oboch som mala dobrý pocit. to prvé však nevyšlo a spustilo kolotoč o ktorý som nestála… preto je môj odchod akýmsi vykúpením. no nebyť odchodu skončil by môj vzťah inak ?
vždy som bola single lady. momentálne nehľadajúca partnera do konca života, ale skôr vychutnávajúca si všetko čo život ponúka. no od kedy viem o svojom septembrovom odchode sabotujem všetky pokusy o nadviazanie kontaktu 🙂 mám problém s normálnym vzťahom a nie ešte ak by som žila v inej krajine… no stále mi nedá otázka:
„čo ak som rozhodnutím ohľadom svojho vzelania zadupala všetky šance na chvíľu šťastia v láske“ naozaj nemôžeme mať všetko ? vždy je to buď-alebo. dopadol by môj vzťah inak, nevedieť čo ma o pár mesiacov čaká ?